Stačilo vegetariánstva, Vegán je to správne.

Čo si to vlastne teraz dám? Len niečo tak do ruky, nech sa nemusím zadrbávať potom s riadmi. Rožok by mohol byť a možno nejaká nátierka. A syr, krásny, údený, taký mám rád, najlepšia vec na svete.

Až na ten smrad, to čo má znamenať? Som si kúpil pokazený? Alebo s ním niečo je?

Však je to odporné, toto mám akože fakt jesť? Tento smrad? No ani omylom. Fuj, ble. Nebudem predsa jesť niečo, čo vonia ako toto a už vôbec nie s touto konzistenciou, či čo to je. Nikdy viac.

A krásnym oblúčikom sa tá vec dostala do koša, spolu s výbornou pikantnou syrovo cesnakovou nátierkou. Výborná bola ešte včera, ale dnes sa z nej stal akurát tak odpad.

Presne tak sa mi to stalo, prechod z vegetariánstva na vegánstvo bol v mojom prípade nedobrovoľný, bez predchádzajúceho varovania, v podstate nasilu. Bez predchádzajúceho niekoľkomesačného premýšľania a naraz v jedno krásne pondelkové popoludnie (23.septembra 2019). Jednoducho sa telo samo rozhodlo, že už viac nechce aby som mu dával niečo živočíšneho pôvodu a naznačilo mi to spôsobom jemu vlastným. Však ten blázon snáď nebude jesť niečo, čo sa mu hnusí. A keďže som to ja, po pár dňoch som tomu nedal pokoj a čo som si doprial? Čerstvú, chrumkavú syrovú bagetu. A čo sa stalo? No čo asi, pár hodín som si nadával za moju slabosť a užíval si krče spolu s ťažobou v brušku. Nabudúce keď ma napadne urobiť podobnú kravinu, snáď si spomeniem na tie pocity a neurobím to. Ale ako sa poznám, jasné, že to o nejaký čas skúsim zas.

Veď prečo si nepotvrdiť správnosť svojho rozhodnutia v praxi?