Baktérie sú služobníci, ktoré príroda dala človeku, aby čistili naše vnútorné prostredie od toxínov. Primárna choroba je prirodzená očista tela. Naše telo môže využívať mikroorganizmy na čistenie nášho vnútorného prostredia. Akoby si mikróby najímalo na očistnú prácu, keď si samo nevie rady. Približne takýto záver možno vyvodiť z hypotézy profesora A. V. Rusakova, o ktorej ešte v roku 1991 rozprával A. N. Chuprun vo svojej knihe „Čo je surová strava a ako sa stať raw foodistom (naturistom)“.
Hlavnou príčinou všetkých našich chorôb je zanesenosť organizmu. Bolo zistené, že ak človek v takom stave chytí nejakú infekciu, zníži sa produkcia interferónu – obranné sily sa akoby naschvál vypnú, čo umožní rozvoj choroby. Počas choroby naše telo zámerne vypína imunitu, aby baktérie mohli zničiť všetky trosky v tele. A my jednoducho nechápeme účel baktérií na Zemi. Baktérie nezaujímajú naše svaly, srdce, oči ani mozog, iba toxíny v našich tkanivách. Čím viac odpadkov a toxínov v tele nahromadíme, tým viac baktérie priťahujeme.
Ďalšou zaujímavou skutočnosťou je, že baktérie sa nikdy nedotknú niečoho, čo je ešte živé. Obrie sekvoje sa dožívajú až 2000 rokov a v ich miazge je len veľmi málo baktérií. Napriek tomu, že korene sekvojí sú v krajine doslova tisíce rokov, baktérie sa ich nedotknú. Akonáhle však strom odumrie, baktérie okamžite začnú pracovať na jeho premene späť do zeme. Baktérie vedia, čo žije a čo zomrelo, a zaujíma ich iba mŕtva hmota.
Môžu baktérie spôsobiť ochorenie u človeka?
Áno aj nie.
Áno, ak je ľudské telo plné toxínov.
Nie, ak je telo vo vnútri čisté.
Preto tí, ktorí jedia prevažne varenú stravu, ľahko ochorejú. Pokiaľ nechcete ochorieť, udržujte svoje črevá v čistote. To isté platí pre parazity. Pokiaľ udržujeme svoje telo čisté a zdravé, parazity v ňom nemôžu žiť. Proces očisty baktériami u človeka možno schematicky znázorniť nasledovne:
Cudzorodé zvyšky z narušených molekúl varených potravín nahromadené v tele sú živnou pôdou pre niektoré mikroorganizmy a navyše sú významnou prekážkou pre imunitný systém. V prípade ďalšieho oslabenia miestnej imunity, napríklad pri prechladnutí, alebo pri masívnej vírusovej infekcii sa v niektorom mieste ľudského tela vytvoria priaznivé podmienky na množenie niektorých všadeprítomných mikroorganizmov.
Vzniká ložisko zápalu, kde mikróby intenzívne spracovávajú nahromadené cudzorodé zvyšky na iné látky, ktoré naše telo dokáže samo odstrániť, napríklad vo forme sekrétu pri nádche, kašli, kožných prejavoch a pod. Po dokončení tejto práce imunitný systém v už vyčistenom tele obnoví svoju činnosť a potlačí slúžiacu mikroflóru. Ide o primárnu prirodzenú obranno-adaptívnu reakciu normálneho organizmu na znečistený stav vnútorného prostredia.
Táto očistná reakcia sa nazýva slovom „choroba“, pretože jej prejavy sú nepríjemné a obvykle bolestivé. Konkrétne názvy takýchto zápalových ochorení sú dané, ako už bolo uvedené, názvom miesta, v ktorom sa vytvorilo ložisko zápalu. Mikroorganizmy tam môžu byť tiež rôzne, ale podstata týchto procesov je rovnaká, čistí sa vnútorné prostredie tela.
Tieto ochorenia majú mnoho spoločných príznakov. Obvykle sa objavuje zvýšená teplota, bolestivosť zapálenej časti tela, znížená chuť do jedla, slabosť, neskôr sa môžu objaviť kožné javy alebo iné vylučovacie procesy – nádcha, kašeľ….. Všetky tieto príznaky neznamenajú porážku organizmu, ale naopak jeho racionálne múdre správanie , ktoré mu zaisťuje víťazné dokončenie očisty. Pre organizmus takýto postup tiež nie je „žiadny med“, ale volí menšie zlo. Dôležitejšie je pre neho zbaviť sa nečistôt rýchlo a s minimálnymi škodami. Príroda je múdra, dobre pozná svoju vec.
Keď sa na tieto neškodné primárne choroby-očisty použijú napríklad antibiotiká alebo iné lieky, nepríjemné príznaky sa zmiernia, nádcha alebo kašeľ ustanú, teplota klesne a situácia sa akoby upraví. Navonok to vyzerá ako pomoc človeku, ako vrátenie zdravia, preto sa to v takýchto prípadoch stále tradične robí. Je to však sebaklam, alebo skôr – chybné chápanie situácie. Prináša to škodu, pretože v dôsledku takého zásahu do práce tela sa očistný proces zastaví alebo prejde do dlhodobej chronickej formy. Hlavná úloha – navrátiť prirodzenú čistotu vnútorného prostredia – však zostáva nesplnená.
Každá taká „liečba“ navyše otupuje citlivosť organizmu na znečistenie a zbavuje ho primárnych očistných reakcií. Taký organizmus je v úplne nenormálnych podmienkach, je odsúdený na existenciu na vysokej úrovni vnútorného znečistenia, a to hrubo narúša jeho životné procesy a ďalej vedie k závažnejším poruchám, k vzniku sekundárnych a terciárnych ochorení. U takto „uzdravených“ ľudí sa postupne rozvíjajú patologické procesy, ktoré sa v dôsledku rozdielov v dedičných a získaných vlastnostiach prejavujú v podobe rôznych ochorení: alergií, cukrovky, hypertenzie, srdcového zlyhania atď. a u niektorých ľudí „bez zjavnej príčiny“ náhle dôjde k infarktu alebo mŕtvicu. Existuje názor, že rakovina vzniká aj v dôsledku mnohých porúch v organizme spôsobených veľkým znečistením vnútorného prostredia.
Schopnosť organizmu udržiavať vnútorné prostredie čisté môže slúžiť ako jeden zo zovšeobecnených ukazovateľov ľudského zdravia. Keď bude medicína schopná spoľahlivo merať „zanesenosť“ organizmu a jeho citlivosť na rôzne druhy znečistenia, tj. schopnosť samočistenia, bude možné priblížiť sa k priamemu meraniu parametra, ktorý akademik N. M. Amosov nazval „kvantitou zdravia“. Potom bude možné objektívne posúdiť výsledky účinkov rôznych liekov na organizmus a urobiť kvalifikované rozhodnutie o vhodnosti ich užívania.
Lekári, ktorí lieky používajú, sa bohužiaľ nie vždy zaujímajú o dlhodobé dôsledky. Dôležitejšie je pre nich momentálne zmiernenie nepríjemných príznakov, dosiahnutie „liečebného efektu“. Situácia lekárov je pochopiteľná: obvykle majú čo do činenia s pacientmi, ktorých organizmus je opakovaným užívaním liekov natoľko poškodený a natoľko zanesený, že jeho prirodzené očistné reakcie prebiehajú v narušenej, ťažkej podobe. Lekári sú nútení lieky opäť používať, hoci vo väčšine prípadov takáto liečba prirodzenej obrannej reakcie organizmu ešte viac narúša, znižuje jeho reaktivitu a znižuje „množstvo zdravia“.
Poznámka na záver: Toto nie je z mojej hlavy, niekde na webe som to čítal a úplne s tým súhlasím. Autora sa mi nepodarilo dohľadať, tak sa mu chcem poďakovať aspoň týmto spôsobom a šíriť jeho myšlienky ďalej.
