Kde sú hranice?

 Ako zistíš, že ten oproti tebe je vegán? Len počkáš, on ti to povie sám… 😀

Každý, z nás, čo odmietame mäso sme iný. Niektorí to držia v tajnosti a iní sa tým vychvaľujú. Ale zas všetci sme mali rôzne obdobia prežívania tejto skutočnosti. Človek je na začiatku veľmi rád, že sa odpútal od bežne akceptovaného spôsobu života a potrebuje to povedať každému. Však nakoniec, musí sa pochváliť, dokázal niečo, čo by väčšina ľudí nedokázala. Prežiť bez mäsa. Zjavne je to až také závažné, že to dokážu len vyberaní jedinci. Aspoň taký mám pocit z rečí niektorých mäsožravcov. Niekedy stačí aby sa dozvedeli, že ja neholdujem tomuto „potešeniu“ a hneď počúvam ako by oni bez mäsa neprežili ani deň.

Jasné, sme ľudia a všetci prežívame veci alebo udalosti rôzne, beriem. Tak isto ako sú už pre mňa veľakrát otrepané reakcie ľudí okolo mňa a to nehovorím o ich vtipoch, tak isto môžu byť pre nich možno až trápne moje reakcie a vnímanie ich slov.

Všetko má svoje „odtiaľ potiaľ“ a samozrejme tu to nie je inak. Otázka znie“ Čo je už extrém? Je extrémny môj prístup, že napríklad, keď moja mama uvarí vianočnú kapustnicu, tak si z nej len bez slova vyhodím klobásu a pre pokoj v rodine to neriešim? Však vývar z mŕtvoly je predsa len nie mŕtvola. Aj keď aj ten vývar je podľa niekoho už priveľa. Však jasné, kto z mäsožravcov by pil vodu, v ktorej sa varila mačka rozjazdená na ceste?

Alebo je extrém napríklad to, že sa niekto na grilovačke ani nedotkne grilovaného syru, ale grilovaného na rošte, na ktorom sa pred tým grilovala klobása? Však predsa nebudem do seba dávať niečo, čo ležalo presne tam, kde možno ani minútu pred tým ležala mŕtvola… Rozumiem aj tomuto prístupu a miestami mám tiež také chvíle. Ale zas ja mám miestami chvíle kadejaké 🙂

Nechcem tu súdiť nikoho, len uvádzam rôzne prístupy k vegetariánstvu. Môj osobný názor je, že nič netreba preháňať a už vôbec tým niekoho nútiť do niečoho. Treba nájsť tú správnu hranicu a „zbytočne neprovokovať“. Aj keď na druhej strane je pravda, že nám vegetariánom môžete vy mäsožravci hovoriť čo chcete a môžete na nás byť aj desiati na jedného, nemáte šancu nás o niečom presvedčiť. Nakoniec už len rozhodnutie vylúčiť mäso z jedálnička nás stálo dosť silné sebazaprenie, ktoré sa časom len utužovalo a aj vďaka vášmu podpichovaniu a presviedčaniu sme odhodlaní vytrvať. Ale ako som už povedal, treba nájsť tú správnu mieru. Teda v spoločnosti určite. Ako to robíme doma a čo máme v hrnci, je už naša vec.